Temnosmrečinské pleso – pokojné miesto v jesennej verzii

Jeseň na horách a špeciálne v Tatrách je mojím najobľúbenejším ročným obdobím. Slnko už nie je také ostré a hoci sú rána chladné, cez deň sa dokáže ešte príjemne otepliť. K tomu ako bonus – krásne jesenné farby. Túru k Temnosmrečinským plesám sme si naplánovali na nie úplne najkrajší jesenný deň, nakoniec ale vykuklo aj slniečko a my sme v jeden deň zažili snáď všetky verzie jesenného počasia.

Pokojné miesto v Tatrách

Pomenovanie Temnosmrečinské plesá označuje dve plesá – Nižné a Vyšné. Obe ležia v Temnosmrečinskej doline, ktorá vychádza z Kôprovej doliny. Turistická značka vedie iba k Nižnému Temnosmrečinskému plesu, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1677 m n. m. Svojou rozlohou 12 ha je tretím najväčším tatranským plesom. Jeho hĺbka dosahuje 38 metrov. Vyšné Temnosmrečinské pleso leží pár výškových metrov vyššie (1725 m n. m.) a je o čosi menšie a plytšie. Obe plesá možno pozorovať z Kôprovského štítu.

Trasa z Troch studničiek

Auto parkujeme na Troch studničkách, ktoré sú východiskovým bodom pre našu túru k Temnosmrečinským plesám. Počasie má ďaleko od ideálnosti, ale predpoveď hlási v priebehu dňa zlepšenie. Vydávame sa teda do mierneho kopca po červenej značke kopírujúcej Tatranskú magistrálu. Pri smerovníku Nad bytom opúšťame červenú značku a pokračujeme po modrej. Prekvapuje nás, že cesta začala klesať a kým dôjdeme k ďalšiemu smerovníku (Rázcestie pod Grúnikom) sme paradoxne v nižšej nadmorskej výške ako na začiatku túry. Zlepšenie počasia je zatiaľ v nedohľadne, dokonca vyťahujeme pršiplášte.

Po cyklotrase

Pri Rázcestí pod Grúnikom sa napájame na cyklocestu vedúcu z Podbanského. Ak by ste sa rozhodli skrátiť si cestu k Temnosmrečinským plesám bicyklom, Podbanské je vhodný východiskový bod. Dostávame sa do Kôprovej doliny, po pravej strane šumí Kôprovský potok. Asfaltová cesta vedie aj naďalej po modrej značke. Prestáva mrholiť, pršiplášte schovávame a užívame si vôňu lesa po daždi.

K najvyššiemu vodopádu

Približne po troch kilometroch v Kôprovej doline sa dostávame k odbočke ku Kmeťovmu vodopádu, najvyššiemu slovenskému vodopádu. Dosahuje výšku až 80 metrov a je pomenovaný podľa Andreja Kmeťa, slovenského geológa, botanika, archeológa a kňaza. Urobíme si teda krátku zachádzku. Pri vodopáde sa míňame s odchádzajúcou skupinkou turistov. Trochu nás poteší, že nie sme jediní turisti, ktorí sa v tento nie úplne ideálny deň vybrali do hôr. Kmeťov vodopád je vďaka nedávnemu dažďu plný vody. Dlho sa nezdržíme a vraciame sa späť na modro značenú cestu.

Nečakané stretnutie

Ak by sme sa do Kôprovej doliny vydali počas zimnej uzávery (1.11. – 31.5.), naša túra by skončila práve tu. Je však október a preto pokračujeme ďalej. Po pár minútach sa dostávame k turistickému prístrešku, kde zároveň končí cyklistická trasa. Počasie sa umúdrilo a pomedzi oblaky začína vykúkať slniečko. Krásne jesenné farby tak vynikajú ešte viac. Ešte pár minút po modrej značke a dostávame sa k ústiu Hlinskej doliny. Úplne nečakane stretávame známych, vášnivých turistov, ktorí nám okrem Temnosmrečinských plies odporúčajú aj výstup do neďalekého Hladkého sedlo. Po krátkej debate, pokračujeme ďalej. Opúšťame modrú značku a napájame sa na zelenú, ktorá nás po chvíľke dovedie k Rázcestiu pod Temnými smrečinami.

Na rázcestí

Rázcestie pod Temnými smrečinami je vcelku zaujímavé miesto. Trasa sa tu rozčleňuje na dve cesty vedúce po drevených lávkach. Ľavá pokračuje po zelenej k sedlu Závory (potom do Hladkého sedla), pravá po červenej až k Nižnému Temnosmrečinskému plesu. Nasleduje záverečné strmšie stúpanie a o polhodinku prichádzame k samotnému plesu.

V cieli

Slniečko vykúka o čosi viac, predpoveď počasia napokon vyšla. Turistický hríbik informuje o konci trasy, značený turistický chodník už ďalej nevedie. Otvárajú sa nám krásne výhľady na tatranské vrcholy, z ktorých dominuje Kôprovský štít. Pokocháme sa tatranskou jesennou scenériou, urobíme zopár záberov a tou istou trasou sa vraciame späť.

Ešte na Hladké sedlo?

Pri odbočke pod Temnými smrečinami na chvíľu zastaneme. Smerovník ukazuje 1:45 do Hladkého sedla. Chvíľku aj zvažujeme, že by sme si výlet predĺžili, na oblohe však začali pribúdať oblaky. Hladké sedlo teda počká na inokedy. Aspoň máme dôvod sa do Kôprovej doliny ešte vrátiť.

Podeľ sa o svoj tip na výlet, a píš blogy na zenynahorach.sk

Máš aj ty super tipy na výlety, o ktorých by si chcela napísať? Chceš sa podeliť o skúsenosť s outdoor výbavou? Alebo o inšpiratívny horský zážitok? Pridaj sa do tímu blogeriek a píš články na náš blog! Ozvi sa nám emailom na ahoj@zenynahorach.sk a spoločne doladíme potrebné detaily. Tešíme sa na Teba!

A ak písanie zrovna nie je tvoja šálka kávy, no chcela by si sa podieľať spolu s nami na budovaní akčnej ženskej komunity, ozvi sa nám tiež a určite niečo vymyslíme. :))